Dravé vtáky už v dávnej minulosti predstavovali symbol sily, rýchlosti, dravosti a slobody. Fascinovali a dodnes fascinujú človeka. Objavujú sa na erboch panovníkov, platidlách i na maľbách starých lovcov a sokoliarov.

Sokoliarstvo, ako prastaré umenie lovu pernatými dravcami, prešlo za posledných 4 000 rokov mnohými zmenami. Napriek tomu sa však nezmenil postoj a obdiv mnohých ľudí k dravým vtákom. Vďaka nim sa sokoliarstvo, ako kultúrne dedičstvo, zachovalo dodnes. Za posledné storočie sa toto prastaré umenie pričinilo o záchranu niektorých ohrozených druhov dravcov a to hlavne vedomosťami a skúsenosťami ohľadom odchovov a reintrodukcie odchovaných mláďat do ich prirodzeného prostredia.

Sokoliarstvo zahŕňa okrem iného držanie a chov pernatých dravcov alebo sov na účel ich výcviku a lovu zveri pomocou nich. Sokoliar využíva prirodzené schopnosti dravca a poskytuje mu možnosť využitia vlastných síl voči jeho prirodzenej koristi v prírode. Potenciálna korisť má vždy poskytnuté šance na únik a platí to, čo vo svojom diele prvý raz definoval CH.R. Darwin „prirodzenú voľbu“ a systém „silnejší prežije“, ako prirodzený princíp.

V praxi je však tento spôsob lovu neporovnateľne náročnejší a čo do počtu úlovkov chudobnejší, ako napríklad lov so zbraňou alebo akýkoľvek iný spôsob lovu, ktorý si ľudia vymysleli. Vyhliadky na úspech pri loveckom konflikte medzi dravým vtákom a jeho potenciálnou korisťou bývajú na oboch stranách vyrovnané.

Obdobia, kedy sokoliarstvo malo iba ekonomický význam z hľadiska zabezpečenia potravy lovom pomocou dravých vtákov, sú dávno preč. Dnes sa uplatňujú lacnejšie a ľahšie spôsoby získania potravy, a tak by sa mohlo zdať, že sokoliarstvo v súčasnosti nemá žiaden hospodársky význam. Opak je však pravdou. Sokoliarstvo si našlo svoje nenahraditeľné postavenie napríklad v oblasti zaistenia bezpečnosti leteckej dopravy, ochrany poľnohospodárskych kultúr, skládok či historických pamiatok.

Vo väčšine vyspelých krajín Európy, Ázie a Severnej Ameriky sa sokoliarstvo stalo obľúbeným a prísne riadeným športom. Väčšinou je spojené s poľovníckymi organizáciami a často spolupracuje aj s orgánmi ochrany prírody. Mnohí sokoliari sa aktívne podieľajú na ochrane dravcov, na strážení ich hniezd a vypúšťaní cenných druhov alebo rehabilitovaných jedincov do prírody.

Zdroj: MÁLIK M.,Diplomová práca, Biologická ochrana letísk a poľnohospodárskych kultúr,; ČERVENÝ P., 2004. Encyklopédia poľovníctva Ottovo Nakladatelství, s. r. o, Praha 591 pp. ISBN 80–7181–902-6.